Vysoké Tatry – Hrebienok
(očami klientky denného stacionára)
V jeden slnečný februárový deň sme sa zo stacionára
vybrali na výlet do Vysokých Tatier.
Vo vlaku sme sa rozprávali, smiali, no chýbal nám veru spev.
Cestovanie vlakom bolo príjemné, kľudné, vôbec nebolo nudné.
Keď sme prišli na stanicu do Popradu,
čakali sme na električku do Starého Smokovca.
Na um nám myšlienka prišla, čaj a káva by sa nám zišla.
Života budič nás všetkých je káva, aby nás nebolela hlava.
Cestu vláčikom do Smokovca spríjemnili sme si rozhovorom,
koniec tej cesty bol už za rohom.
Keď sme v cieli vystúpili, jeden druhého sme sa chytili.
Boli zasnežené Vysoké Tatry, pomoc druhého nám patrí.
Zubačka na Hrebienok už čakala nás,
jeden na druhom sme v očiach videli iskrivý jas.
Tešili sme sa už na Tatranský ľadový dóm,
kedy už budeme konečne v ňom.
Bol pokrytý snehom, veľmi sa nám páčil.
Ľadové sochy a Bazilika Božieho hrobu boli úžasné a krásne.
Cítili sme sa príjemne až dojemne.
Pofotili sme sa na pamiatku, zakúpili suvenír či magnetku.
Keďže sme mali obedňajšiu prestávku, dali si kávu a polievku.
Zubačkou cestou dole sme sa kochali horami a spomínali,
ako sme sa dobre mali, zážitok z výletu rekapitulovali.
Čakaním na Tatranskú električku v cukrárni sme si dali koláčik a kávičku.
Vzhľadom ku pokročilým hodinám tešili sme sa už na príchod ku svojim rodinám.
Ďakujeme nášmu personálu, že sú trpezliví a boli s nami na krásnom výlete
Vo Vysokých Tatrách.
Cítia, vidia úsmev z našich pier a v našej duši mier.
Zážitky si budeme pamätať, keď sa nás bude niekto pýtať.
Výlet bol perfektný smelo povieme,
my už skoro vieme kam nabudúce pôjdeme!
Valéria Kleitsová
klientka denného stacionára
