Tento rok, o čosi viac ako iné, skúšal našu odolnosť, zdravie a posúval hranice trpezlivosti a ľudskosti. V jeho závere prichádzajú vianočné sviatky, o ktorých sa hovorí ako o sviatkoch lásky, radosti a pokoja, ale nie vždy to tak naozaj prežívame. Hľadať vinníka, ktorý možno v niektorých mysliach preprogramoval vianočnú pohodu za vianočný stres, či smútok, strach alebo únavu, bude márne. Je to súhrn zvláštnych okolností a očakávaní, ktoré na konci roka kumulujú. Obzvlášť tento rok, keď vianočné piesne dopĺňajú správy vzbudzujúce neistotu. V obmedzeniach a príkazoch skúsme hľadať pochopenie a nádej, lebo negovaním a hnevom ich nezmeníme. Popritom sa ponáhľame a plašíme, ale čím viac sa plašíme, tým menej stíhame a trpíme.
Spomaľme, pretože zvládať požiadavky dnešného neustále sa meniaceho sveta je skutočne neľahkou úlohou. A ak to nejde, nezúfajme, veď aj snaha sa cení. Byť bojovníkom bez zbraní a brnenia si prinajmenšom zaslúži uznanie za statočnosť. A ako statočne a pokojne prežívať vianočné sviatky? Skúsme v tento vianočný čas nájsť potešenie v jednoduchosti prítomných okamihov. Ubrzdime našu myseľ vo vytváraní veľkolepých plánov a očakávaní, aby sme neboli sklamaní z ich nenaplnenia. Namiesto darčekov zabaľme do deky blízkeho driemajúceho pri vianočnej reklame, darujme si čas a lásku, nasýťme sa pokorou a ohľaduplnosťou. Poďakujme iným, ale aj svojej duši a telu, že sa každé ráno zobúdza a prekonáva rôzne prekážky a nástrahy ako najlepšie v danej chvíli vie. Držme sa nehmatateľného, to nám predsa nikto nemôže vziať.
