Život človeka je príbeh písaný od počatia až po smrť, ktorý je rozčlenený na kapitoly (Říčan, 2004). Pre ľudský život je charakteristické striedanie kapitol, alebo etáp s relatívnou stabilitou a následných zmien. Označujeme ich ako vývinové prechody, alebo tranzície. V každom prípade ide o proces zmeny z jedného životného štádia do druhého. Vývinový prechod je komplexný a dynamický fenomén s biologicky podmienenými fázami osobného, kognitívneho, fyzického, emocionálneho a sociálneho rastu, ako aj normatívne riadeným zrením. Dynamiku tohto procesu tvorí zmena hodnôt, vzťahových rámcov, presvedčení, prijímanie nových rolí, zmeny v požiadavkách, úlohách, očakávaniach (Hattar-Pollara, 2010; Brammer, 1992). Prechod k materstvu je prechodom medzi dvoma kapitolami životného príbehu ženy. Na jednej strane ho môžeme vnímať ako významnú, pozitívnu udalosť, pri ktorej žena získava rolu matky. Tá je pre mnohé ženy primárnou vývinovou úlohou a formou sebarealizácie. Na druhej strane, svojou šírkou a hĺbkou zmien môže byť aj náročnou skúškou schopností. Nastávajúca matka sa musí vysporiadať s veľkým množstvom zmien, nárastom miery zodpovednosti a povinností (Märtsin, 2018).
V dnešnej dobe sa často stretávame s všeobecne platným diskurzom, že materstvo je univerzálne šťastnou a naplňujúcou udalosťou. Mnohé ženy však nedokážu okamžite napĺňať ideálne presvedčenia a spoločenské mýty vytvárajúce falošný obraz materstva. Práve ten sa v kombinácií s vysokými požiadavkami na starostlivosť o dieťa môže premietnuť do skresleného vnímania seba ako matky. Autori Lewis a Nicolson (1998) vnímajú zármutok a negatívne pocity ako súčasť procesu adaptácie na sériu strát. Ide o stratu doterajšej identity, stratu v zmysle sklamania z nenaplnených očakávaní o bezproblémovom materstve, stratu fyzickej aj psychickej energie, sebavedomia, slobody. Idealistický obraz materstva vykresľuje ženy ako neustále dostupné, aktívne, responzívne. Matky, ktoré tento ideál nespĺňajú sa začnú spochybňovať, obávajú sa negatívnych reakcií od blízkych a okolia. Aj to je jeden z dôvodov ktorý zapríčiňuje, že sa mnoho nových matiek cíti nedostatočne, neprimerane, nevhodne (Malacrida, 2009).
Obdobie prechodu k materstvu by sme mohli prirovnať aj ku ceste po ktorej ženy kráčajú. Na začiatku je posypaná kamením, nerovná a nepredvídateľná. Postupne sa však nová rola ukotví a žena získava stabilnejší pocit seba v nových materských povinnostiach. Za ideálnych podmienok sa pôvodne kamenistá cesta týmto procesom mení na hladšiu a upravenú, po ktorej sa ženám už jednoduchšie kráča (Wilkins, 2006). Môže sa však stať, že pre niektoré ženy táto cesta ostáva aj po dlhšej dobe rovnako kľukatá, nerovná, nepredvídateľná. Prebiehajúce množstvo zmien v tomto období necháva ženskú psychiku zraniteľnejšiu. Narodenie dieťaťa výrazne ovplyvňuje psychickú pohodu a v niektorých prípadoch môže viesť až ku rôznym formám psychických porúch, od tých menej závažných až po tie závažnejšie. Niekedy dochádza k zhoršeniu už existujúcej poruchy. V každom prípade sa zvyšuje riziko pre matku aj pre plod, resp. dieťa (Kvetková, 2020). Svojou vysokou frekvenciou výskytu predstavuje závažný klinický problém najmä depresívna porucha (Shorey, S. a kol., 2018). Pravdepodobnosť vzniku depresívnej epizódy v tomto období je až dvakrát vyššia ako v iných vývinových prechodoch v živote žien (Cox a kol., 1993).
Depresívna porucha v období po pôrode
Podľa Cutrona a Troutman (1986), depresia u matiek má silný negatívny dopad na dôveru v seba v plnení nových materských úloh. Zúčastňujú sa na tom pocity nedostatočnosti v materských úlohách a hostilita voči dieťaťu. Negatívna percepcia seba ako nedostatočnej matky, môže posilňovať depresívne symptómy a znásobovať negatívne pocity voči dieťaťu (Beck, 1996). Podľa Šebela a kol. (2018) sa depresívna porucha v popôrodnom období prejavuje identicky ako v iných obdobiach života. Je to ochorenie s jasne definovanými diagnostickými kritériami uvedenými v Medzinárodnej klasifikácií chorôb. Medzi hlavné príznaky patria skleslá alebo smutná nálada, pokles záujmov. Pridružujú sa aj ďalšie symptómy ako únava alebo strata energie, znížené libido, poruchy chuti do jedla, úbytok alebo prírastok hmotnosti, poruchy spánku, pocity viny, strata sebadôvery, ťažkosti s koncentráciou, nepokoj alebo psychomotorické spomalenie, suicidálne myšlienky. Fowles (1998) poukazuje na rozdiel medzi popôrodnou depresiou a depresiou v inom období života, ktorý spočíva v tom, že v popôrodnom období
sa dostávajú do popredia najmä pocity viny, neadekvátnosti a nekompetentnosti vo vzťahu k vykonávaniu rodičovských povinností.
Dôležité je odlíšiť depresívnu poruchu od popôrodnej skleslosti, ktorá môže svojim klinickým obrazom depresiu pripomínať. Priebeh a prognóza je však odlišná (Šebela a kol., 2019). Krátka epizóda zhoršenej nálady, alebo tiež adaptačná reakcia s depresívnou náladou, ktorá nie je duševnou poruchou v pravom slova zmysle, sa nazýva popôrodná skleslosť alebo tiež popôrodné „blues“. Používajú sa aj pojmy „baby blues“ alebo „post-partum blues“ a tiež „materské blues“ (Tosto a kol. 2023). Tento stav sa začína niekoľko hodín po pôrode a spontánne, bez liečby, ustúpi do niekoľkých dní. Je charakteristický stavmi smútku, podráždenosti, zvýšenou citlivosťou, napätím, úzkostnými stavmi, vyčerpaním, kolísavou náladou. Pričom intenzita týchto príznakov je mierna. Často sa pridružuje neistota, že žena k dieťaťu necíti to, čo by mala cítiť. Dôležitá je edukácia týchto žien, psychická podpora od najbližších ale aj zdravotníckeho personálu, pomoc pri starostlivosti o seba a dieťa, zdravá výživa a oddych (Izáková, 2013; Ondrejka, 2016).
Destigmatizácia duševných porúch v období prechodu k materstvu má veľký význam na úrovni individuálnej subjektívnej pohody, ale aj na celospoločenskej úrovni. Tento proces je dôležitý z rôznych dôvodov. Stigma vrhá tieň hanby a rozpakov, bráni matkám včas vyhľadať odbornú pomoc, čím prehlbujú svoje trápenie ktoré im bráni v účinnej starostlivosti o svoje dieťa a rozvoji ich materských kompetencií (Modak a kol., 2023). Poskytnutie účinnej sociálnej opory, psychologickej, alebo psychiatrickej liečby, môže byť v udržaní psychického zdravia matky kľúčová. Žena, ktorá je spokojná so svojou materskou rolou, cíti sa kompetentná v starostlivosti o dieťa, má vyššiu pravdepodobnosť, že poskytne pre seba a dieťa zdravé, stimulujúce prostredie (Fowles, 1998).
Zoznam použitej literatúry:
BRAMMER, L. M. 1992. Coping with Life Transitions. Ann Arbor: ERIC Digest. [online], [cit. 2018.03.02]. Dostupné na internete: https://eric.ed.gov/?id=ED350527
BECK, C. 1996. Postpartum depressed mothers’ experiences interacting with their children. Nursing Research, vol. 45, p. 98-104.
COX, J.L., MURRAY, D., CHAPMAN, G. 1993. A controlled study of the onset, duration and prevalence of postnatal depression. British Journal of Psychiatry, vol. 163, p. 27-31.
CUTRONA, C., TROUTMAN, B. 1986. Social support, infant temperament, and parenting self-efficacy: A mediational model of postpartum depression. Child Development, vol. 57, p. 1507-1518.
FOWLES, E.R. 1998. The relationship between maternal role attainment and postpartum depression, Health Care for Women International, vol. 19, no. 1, p. 83-94.
HATTAR-POLLARA, M. 2010. Developmental Transitions. In: Meleis, A.I. Transitions Theory. New York: Springer Publishing Company, 2010. ISBN 978-0-8261-0535-6, p. 87-94.
IZÁKOVÁ, Ľ. 2013. Duševné zdravie počas tehotenstva a po pôrode. Psychiatrie pro praxi, vol. 14, no. 4, p. 161-163.
KVETKOVÁ, L. 2020. Úzkostné poruchy v peripartálnom období. Psychiatria pre prax, roč. 21, č. 4., s. 157-161.
LEWIS, S. E., NICOLSON, P. 1998. Talking about early motherhood: Recognizing loss and reconstructing depression. Journal of Reproductive and Infant Psychology, vol. 16, no. 2-3, p. 177-197.
MALACRIDA, C. 2009. Performing motherhood in a disablist world: dilemmas of motherhood, femininity and disability. International Journal of Qualitative Studies in Education, vol. 22, no. 1, p. 99-117.
MÄRTSIN, M. 2018. Becoming an employed mother: Conceptualising adult identity development through semiotic cultural lens. Women’s Studies International Forum, vol. 68, p. 11-18.
MODAK, A., RONGHE, V., GOMASE, K.P., MAHAKALKAR, M.G., TAKSANDE, V. 2023. A Comprehensive Review of Motherhood and Mental Health: Postpartum Mood Disorders in Focus. Cureus, vol. 15, no. 9, 11 p.
ONDREJKA, I. Psychické problémy dojčiacich žien. In: Bánovčin, P., Zibolen, M. (Eds.) Základné informácie o dojčení a materskom mlieku pre pracovníkov v zdravotníctve. Bratislava: A-medi management, 2016, 116 s. ISBN 978-80-89797-17-2
ŘÍČAN, P. 2004. Cesta životem : vývojová psychologie. Praha : Portál, 390 s. ISBN 80-7367-124-7.
SHOREY, S., CHEE, C.Y.I., NG, E.D., CHAN, Y.H., TAM, W.W.S., CHONG, Y.S. 2018. Prevalence and incidence of postpartum depression among healthy mothers: A systematic review and meta-analysis. Journal of Psychiatric Research, vol. 104, p. 235-248.
ŠEBELA, A., HANKA, J., MOHR. P. 2018. Diagnostika a moderní trendy v terapii poporodní deprese. Česká gynekologie, roč. 83, č. 6, s. 474-478.
ŠEBELA, A., HANKA, J., MOHR. P. 2018. Etiologie, rizikové faktory a metody prevence poporodní deprese. Česká gynekologie, roč. 83, č. 6, s. 468-473.
ŠEBELA, A., HANKA, J., MOHR, P. 2019. Duševní onemocnění v poporodním období: specifika a farmakoterapie Část I: deprese, úzkostné poruchy, poruchy spánku a ADHD. Psychiatrie pro praxi, roč. 20, č. 1, s. 21-26.
TOSTO, V., CECCOBELLI, M., LUCARINI, E., TORTORELLA, A., GERLI, S., PARAZZINI, F., FAVILLI, A. 2023. Maternity Blues: A Narrative Review. Journal of Personalized Medicine, vol. 13, p. 154-169.
WILKINS, C. 2006. A qualitative study exploring the support needs of first-time mothers on their journey towards intuitive parenting. Midwifery, vol. 22, p. 169-180.