Máme tu krásne obdobie – Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Obdobie spomínania na blízkych, rodinu a priateľov, ktorí už tu nie sú s nami. Chcem vyzdvihnúť najmä naše staré mamy a starých otcov, ktorí si niekedy viac, niekedy menej stihli užiť svoje vnúčatá, „rozmaznať ich“ tak, ako vedia len starí rodičia, a uzatvárať tak kolobeh správnej výchovy. Väčšina z nás má na koho spomínať, či už s jemným úsmevom, či občas aj so slzami v očiach. Je jedno, či boli ku koncu náš starký alebo starká trochu iní ako zvyšok života. Trochu menej zorientovaní, menej zhovorčiví, smutnejší či z nášho pohľadu menej „pri zmysloch. V tomto čase, verím, na všetkých z nich spomíname s úctou a láskou ako na tých, ktorí nám boli v mnohom oporou, ochraňovali nás, mnohé vo svojom živote dokázali, a ktorých prítomnosť nám chýba.
A máme za sebou mesiac október, ktorý každoročne patrí úcte k seniorom. Pri tejto príležitosti sme sa aj my rozhodli pridať svojou troškou k povedomiu o tom, čo tento životný úsek so sebou môže prinášať, aké ťažkosti môžu seniorov potrápiť v oblasti duševného zdravia. Na podujatí Na rovinu o duševnom zdraví sa tri naše odborníčky venovali otázkam duševného zdravia aj nepohody, stálosti aj premenlivosti zdravotných symptómov a možnostiam pomoci seniorom. Pomoci, ktorá môže prichádzať od rodiny, od pomáhajúcich profesionálov, ale v určitých formách od kohokoľvek, kto je seniorom nablízku.
Snažili sme sa poskytnúť odpovede na trefné otázky našej moderátorky, ale aj na tie zo skvelého aktívneho publika. Šikovné mladé študentky nám program spestrili tradičnými ľudovými piesňami, ktoré navyše doprevádzali husľami a akordeónom. Podujatia sa zúčastnilo takmer 140 ľudí z rôznych vekových skupín. Záznam z podujatia je k dispozícii aj pre tých, ktorí si ho nestihli pozrieť v priamom prenose, a to na odkaze: https://youtu.be/NbiboKbZuoA
Ako ale súvisia vyššie spomenuté sviatky a naše nedávne podujatie?
Seniorský vek je vraj jeden z najkrajších. Mnohým sa skutočne darí užívať si svoju jeseň života, tešiť sa z vnúčat, z rannej kávy, po ktorej sa už nie je treba ponáhľať do práce, z prechádzky rozkvitnutou ulicou. Pre mnohých to je aj obdobie, kedy sa u nich rozvinie jedna alebo viac chorôb, s ktorými sa ešte musia popasovať. V oboch prípadoch (aj v mnohých ďalších) je pre šťastný život nevyhnutné mať sa na koho obrátiť. Mať sa s kým smiať, zhovárať, mať s kým zdieľať svoj život. Mať koho objať, mať od koho dostať pohladenie, len tak byť. Byť pre niekoho dôležitým. A práve ten pocit, že človek ešte niekam patrí, že ešte má dôvod tu byť, je to, čo môžeme starkým okolo seba poskytnúť. Či už sú to naši starí rodičia, susedka, ktorú deti a vnúčatá už veľmi nenavštevujú, klient v zariadení kde pracujeme – ten, komu vieme svoju blízkosť a lásku venovať – to sú seniori, ktorí na tomto svete s nami ešte sú.
Zapáľme pomyselnú sviečku pri fotke skôr, než bude len čiernobiela. Rovno zájdime k starkým na kávu či čaj, kým ich tu máme. Niekedy aj to najmenšie gesto náklonnosti zanechá v duši seniora hlbokú stopu. Lebo potom… potom už naozaj ostávajú len spomienky.
Ďakujeme všetkým účastníkom podujatia, ale aj všetkým tým, ktorí si akciu pozreli naživo alebo zo záznamu. Vieme, že mnohým seniori nie sú ľahostajní.
